Príbeh najznámejšej piesne prvej svetovej vojny

Stávka

Pieseň It´s A Long Way To Tipperary (Dlhá cesta do Tipperary) zložil v roku 1912 Jack Judge. Pieseň v čase vzniku nemala s vojskom a armádou vôbec nič spoločné. Jack Judge bol pôvodným povolaním obchodník s rybami a neskôr zabávač a autor populárnych šlágrov pre kabarety. Počas jedného januárového večera popíjal Jack s priateľmi po vystúpení kabaretu a v dobrej nálade prehlásil, že piesne a scénky pre kabaret komponuje ľavou zadnou. Netrvalo dlho a na svete bola stávka o päť šilingov, že za deň nestihne napísať pieseň, ktorá by mohla byť prezentovaná na nasledujúcom vystúpení. Jack sa vybral domov a cestou premýšľal nad novou piesňou, ktorá mu mala vyhrať päť šilingov. Vraj míňal dvoch chlapov, kde sa jeden druhého pýtal na cestu. Zachytil odpoveď: It's a long way to..., je to ďaleko. Nápad pre novu pieseň bol na svete.Text piesne rozpráva o mladom Írovi menom Paddy, ktorý za pracou pricestoval do Londýna. Svoju milú Molly nechal doma v Írsku a neprejavuje o ňu veľký záujem. Všetko dočasu, kým Molly Paddymu jasne naznačí, že má mazať domov, inak ma kopačky. Zhudobnená anekdota o ceste domov do Tipperary mala na vystúpení úspech. Jack Judge vyhral stávku. Ak je príbeh pravdivý, z 30. na 31. januára 1912 zložil pieseň, ktorú raz bude poznať celý svet. Ako pôvodný autor piesne sa uvádza nielen Jack Judge, ale tiež Harry Williams ktorý sa taktiež venoval hudbe a s Jackom spolupracoval. Skutočným hitom sa pieseň stala až v roku 1913, kedy ju naspievala vtedy populárna kabaretná umelkyňa a speváčka Florrie Forde. V roku 1914 však vypukla I. svetová vojna a príbeh piesne začal písať ďalšiu kapitolu.

Dlhá cesta domov...

V auguste 1914 reportér Daily Mail George Curnock pripravoval reportáž vo Francúzskom meste Boulogne. Pozoroval britské expedičné jednotky ako prechádzajú mestom a to je moment, kedy sa zrodí svetoznáma vojenská pieseň. Medzi pochodujúcimi jednotkami novinár zbadal aj írsky pluk, ktorý si spieval jemu neznámu pieseň, ktorá ho zaujala. Ďaleká je cesta do Tipperary, je to poriadny kus cesty (It´s A Long Way To Tipperary, Is´t A Long Way To Gou). Reportáž v ktorej spomenul tento zážitok s piesňou odoslal do redakcie. Článok postupne prevzalo niekoľko novín a pieseň sa postupne stala svetoznámou. V reakcii na to pieseň v novembri 1914 naspieval John McCormack. Populárny bol najmä refrén piesne. Chytľavá melódia bola jednoduchá na zapamätanie. Text o dlhej ceste domov nabral pod dojmom vojnových udalostí úplne iný význam. Vojaci odchádzali na front a cesta domov bola veľmi ďaleko. V priebehu vojny sa pieseň rozšírila a dohodový vojaci si ju spievali na bojiskách v Európe či Afrike. Spievali si ju pešiaci, delostrelci, letci aj námorníci, všetci vojaci bez rozdielu. Zo skladby It´s A Long Way To Tipperary sa stala najznámejšia pieseň I. svetovej vojny.

Ďaleká je cesta do Tipperary,
je to poriadny kus cesty,
ďaleká je cesta do Tipperary,
k najmilšiemu dievčaťu čo poznám,
Zbohom, Piccadilly,
zbohom, Leicester Square,
je to ďaleká cesta k Tipperary,
ale tam som nechal svoje srdce.

It's a long way to Tipperary,
it's a long way to go;
It's a long way to Tipperary,
to the sweetest girl I know;
Good-bye Piccadilly,
farewell Leicester Square,
It's a long, long way to Tipperary,
but my heart's right there.

Keď 11. novembra 1918 konflikt skončil, slová spievané v piesni sa mnohým už nesplnili. Domov sa už nikdy nevrátili, zahynuli na bojiskách I. svetovej vojny. Tí ktorí sa vrátili, si po zvyšok života museli niesť bremeno vojnovej traumy. Tak či onak, pieseň It´s A Long Way To Tipperary bola spoločníkom vojakov počas celého trvania I. svetovej vojny a určite im pomáhal aspoň na chvíľu sa v myšlienkach vrátiť ku svojim blízkym, od ktorých boli tak ďaleko.