Pohľad historikov na vojnový cintorín z prvej svetovej vojny v obci Ladomirová

Vojnový cintorín v obci Ladomirova vznikol ešte v čase prvej svetovej vojny. Dominuje mu kaplnka, ktorá však bola vybudovaná až neskôr v 30-tých rokoch 20. storočia. Cintorín sa nachádza priamo v obci.

Vojnový cintorín je často označovaný za ruský cintorín z prvej svetovej vojny. Nie je to pravda. Historik Radoslav Turik na to upozornili už v roku 2010, v publikácii Mementá prvej svetovej vojny (diel III.). Trilógia publikácii Mementá prvej svetovej vojny mapovala vojnové cintoríny na severovýchodnom Slovensku. Bola výsledkom výskumu v archívoch a aj priamo v teréne. Jej cieľom bolo priniesť najmä miestnej samospráve základné údaje o vojnových cintorínoch, ktoré sa v ich obciach nachádzajú. Výskum problematiky bojov na severovýchodnom Slovensku z rokov 1914/1915 a tiež vojnových cintorínov pokračoval aj v ďalšom období a pokračuje nepretržite dodnes.

Kto je na cintoríne pochovaný?
Čo teda o vojnovom cintoríne v Ladomirovej vieme na základe štúdia archívnych dokumentov? Základné údaje o pietnom mieste nájdeme vo Vojenskom historickom archíve v Bratislave vo fonde Vojnové hroby a cintoríny. Zložka o vojnovom cintoríne Ladomirová je útla a obsahuje len základné údaje. Podľa katastrálneho listu, ktorý sumarizuje údaje o cintoríne je tu pochovaných 270 neznámych vojakov. Na základe údajov z evidenčných listov vieme, že na cintoríne sa nachádza 38 jednotlivých, 16 spoločných a 30 hromadných hrobov. Na náčrte je zakreslených len 28 hromadných hrobov (dva sú preškrtané). Evidenčný list o 38 jednotlivých hroboch informuje, že vojaci v nich pochovaní boli príslušníkmi rakúsko-uhorskej armády. O ostatných vojakoch vieme len že sú neznámi, bez uvedenia či boli príslušníkmi rakúsko-uhorskej, alebo ruskej armády. V archívnej zložke sa tiež nachádzajú údaje o tom, kto zabezpečoval starostlivosť o pietne miesto v medzivojnovom období. Nájdeme tam informácie o rozmeroch cintorína či o vtedajších majiteľoch pozemku, kde sa pietne miesto nachádza.

Ďalším výskumom sa vo fonde Zemské vojenské veliteľstvo podarilo nájsť zoznam, ktorý obsahuje 16 mien vojakov, ktorí sú pochovaní na vojnovom cintoríne v Ladomirovej. Vojaci zomreli v roku 1914 a 1915. Majú byť pochovaní v jednotlivých hroboch, čo indikuje že ide o vojakov rakúsko-uhorskej armády. Pohľad na mená vojakov tento predpoklad len potvrdzuje.

Legenda o vojnovom cintoríne ruských vojakov
Podľa náčrtu bol pôvodne dominantou cintorína centrálny kríž, nachádzajúci sa v strede pietneho miesta. V 30-tých rokoch 20. storočia bola na cintoríne vybudovaná kaplnka. Iniciátorom jej vystavby bolo Sdružení Rusů – účastníků světové války. Toto združenie so sídlom v Prahe v roku 1936 a 1937 organizovalo lotériu, ktorej výnos použili na stavbu kaplnky. Autorom návrhu kaplnky bol mladý ruský architekt G. D. Zub. Kaplnka bola slávnostne odhalená 17. júla 1938.
Návštevy cintorína delegáciami emigrantov z Ruska a tiež výstavba kaplnky mohli byť príčinou toho, že neskôr sa vojnový cintorín začal označovať za cintorín ruských vojakov. Nie je to tak. Na vojnovom cintoríne sú pochovaní vojaci oboch armád (rakúsko-uhorskej aj ruskej), správne pomenovanie pietneho miesta je preto vojnový cintorín z prvej svetovej vojny.

Historik Igor Slepcov vo svojej štúdii uvádza, že po II. svetovej vojne sa o údržbu vojnového cintorína starali pravoslávni mnísi, ktorí v obci pôsobili. Podľa dochovaných fotografií boli ešte v 80-tých rokoch 20. storočia viditeľné navŕšené vojnové hroby. Plocha cintorína však pôsobila zanedbaným dojmom. Nasledujúce roky cintorín chátral. Prvá obnova pietneho miesta bola ukončená v roku 2001. Historik Slepcov vo svojej štúdii uvádza, že túto obnovu podporilo Veľvyslanectvo Ruskej federácie na Slovensku. Podľa zachovaných fotografií je vidieť, že plocha cintorína ostala po obnove zarovnaná a hroby vojakov neboli viditeľne. Pribudla tabuľka s označením Cintorín ruských vojakov. V roku 2014 bola realizovaná ďalšia obnova vojnového cintorína. Počas nej boli zriadené aj obruby označujúce vojnové hroby. Osadená bola aj informačná tabuľa, kde sa nachádza informácia, že na vojnovom cintoríne je pochovaných 270 ruských vojakov. To je samozrejme chybný údaj. Názor na to, či bol chybný údaj na tabuli uvedený z neznalosti, alebo bol pozmenený zámerne, nech si čitateľ urobí sám.
Znova opakujeme, že na tomto pietnom mieste sú pochovaní vojaci oboch armád (rakúsko-uhorskej aj ruskej), správne pomenovanie pietneho miesta je preto vojnový cintorín z prvej svetovej vojny.

Spoločné miesta posledného odpočinku
Počas prvej svetovej vojny zahynulo na území dnešného severovýchodného Slovenska viac ako 50 tisíc vojakov rakúsko-uhorskej, nemeckej a ruskej armády. Pochovaní sú na viac ako 200 vojnových cintorínoch. Tieto pietne miesta sú jedinečné. Väčšina z nich bola vybudovaná ešte v čase prvej svetovej vojny. Mnohé majú jedinečnú architektúru a veľkú krajinársku hodnotu. Na týchto vojnových cintorínoch sú spoločne pochovaní vojaci kedysi znepriatelených armád. S touto ideou ich rakúsko-uhorská armáda budovala ešte v čase, keď prebiehal vojnový konflikt. Vojak, ktorí na bojisku zahynul už nemal byť nepriateľom a mala mu byť vzdaná rovnaká úcta ako vojakom vlastnej armády. Tak aj dnes po sto rokoch môžeme na vojnových cintorínoch vedľa seba vidieť hroby vojakov rakúsko-uhorskej, nemeckej či ruskej armády.
Je dôležité na túto myšlienku nadväzovať, a preto nie je dobré, ak sa cintoríny označujú len ako cintorín rakúsko-uhorskej armády alebo ruskej armády. V podstate sa tým popiera myšlienka, s ktorou boli v čase vojny cintoríny vybudované. Ak sa dnes stávame svedkami toho, že táto myšlienka je pošliapavaná politickými a ideologickými ambíciami, je nutné takéto konanie odsúdiť.

Pramene:
Drobňák, M. – Korba, M. – Turik, R.: Mementá prvej svetovej vojny (diel III). Humenné, 2010, ISBN: 978-80-790617-0-8
Slepcov, I.: Vojnové cintoríny z prvej svetovej vojny na východnom Slovensku. In: Prvá svetová vojna : pozabudnuté cintoríny, Svidník
Vojenský historický archív Bratislava:
Fond Vojnové hroby a cintoríny – zložka cintorína Ladomirová (šk. 58)
Fond Vojnové hroby a cintoríny – Evidenčné knihy
Fond Zemské vojenské veliteľstvo (šk. 164)

Foto: súkromná zbierka KVH Beskydy, KPÚ Prešov, VHÚ Bratislava, TASR

Autor: Martin Drobňák